Koleno

25. marca 2011, mirkoslav, Nezaradené

Začalo ma bolieť koleno. A z ničoho nič. Z ničoho nič !!! Nechápem to. Pochopil by som, keby som mal úraz pri futbale, ale šport neprevádzkujem. Pochopil by som, keby sa mi to stalo pri naháňaní nejakej baby, ale však ja ich nenaháňam, ja pred nimi utekám. Možno to bola sprostá pomsta kolena, lebo som mal na obed pečené koleno – deň predtým, ako som prvý raz zacítil bolesť vo svojom kolene.
Najprv som to skúšal rozchodiť. Myslel som si, že ako bolesť prišla, tak aj odíde. Krivkal som v robote, aj doma, cesta po schodoch bola pre mňa utrpením. Nezdalo sa, že by sa niečo zlepšovalo. Kamaráti a iní odborníci mi vraveli, že je to na 100 % meniskus, a že pôjdem pod skalpel. Chodilo sa mi tak zle, že som sa s operáciou zmieril a šiel k lekárovi. Spravil rentgen, pichol injekciu, dal lieky. O operácii ani slovo. Nehovoril som o nej ani ja, náhodou ho pomýlim a potom čo …

Týždeň do kontroly som chodil ako Lazar. Predstavoval som si, ako to bude na sále, ako mi budú umŕtvovať koleno injekciou do chbtice. A predstavoval som si, ako by som chodil, keby koleno bolo v poriadku. A dnes ráno som všetko pochopil. Bolesť v kolene vôbec nie je proces stárnutia, ako ma so škodoradostným úsmevom presviedčal môj otec. Objavila sa preto, aby hlúpy Miro zmúdrel. Tak ja asi zmúdrievam, lebo som si uvedomil, že doteraz som si vôbec nevážil to, že môžem normálne chodiť. Vôbec som si nevážil tie normálne a obyčajné veci, ktoré nás robia spokojnými a šťastnými. Aké krásne slová, že ? Ale všetko čo tu píšem, som si uvedomil už dávno  ešte počas našej-mojej manželskej krízy. Vtedy som chvíľkové odcudzenie s manželkou ťažko znášal a to, ako veľmi mi chýba, som zistil, až keď sa mi začala vzďalovať. A vtedy som si prvý raz uvedomil to, čo si uvedomujem aj dnes : obyčajné veci predstavujú to šťastie, ktoré hľadáme. No ale veci sa dali do poriadku a na šťastie obyčajných vecí som zabudol. A koleno sa ozvalo, a reč tela mi pripomenula, že nemusím vedieť všetky termíny v robote, ale mal by som konečne vedieť, čo je pre mňa dôležité.

p.s.
koleno sa zlepšuje aj bez operácie. Ešte by sa mala zlepšiť pamäť.