Spoločenské zriadenie je dlhodobým problémom ľudstva. Spoločenské zriadenie je vždy predmetom kritiky – nech je akékoľvek.
Zažil som dve zriadenia – Socializmus a Demokraciu.
Socializmus nás presviedčal, že po ňom príde čosi lepšie. Všetci sa povinne tešili, a mysleli si, že príde komunizmus. Ale prišla demokracia. Pracujúci ľud v socializme nemal takmer žiadne práva, ale ani ich nepotreboval. Znakom socializmu bolo, že myslenie a písanie bolo nebezpečné. Ak bol pisateľ zvlášť dobrý, začala byť Strana pre neho nebezpečná. Napokon všetko nebezpečenstvo vyriešila Bezpečnosť. Toto spoločenské zriadenie bolo pracujúcim ľudom vysmievané a kritizované.
Paradoxom je, že socializmus si vybudovali Rakúšania, Gréci a Francúzi – a pritom si mysleli, že vybudovali kapitalizmus.
S demokraciou je to podobne domotané – hovorí si demokracia, ale žiadny ľud v nej nevládne, a asi ani vládnuť nebude. Na sociálnych dávkach je toľko občanov, že demokracia sa začína podobať na ten typ socializmu, ktorý sa v našej krajine v minulosti nevyskytoval. Hlavným znakom demokracie je, že každý slušný občan má strašne veľa práv, ktoré nijako nemôže využiť. Zato právo platiť za všetko je väčšine občanov neustále pripomínané. Lumpi majú tiež veľa práv, ale aj veľa možností, ako ich využiť. Práva platiť za všetko sa dobrovoľne vzdali, a prenechali ho slušným občanom. Dobrou správou pre demokraciu je aj to, že menšina občanov (ktorá sa rýchlo stáva väčšinou) si výhody demokracie nevie vynachváliť, a pokúsi sa toto zriadenie udržať aj do budúcnosti.
Toto spoločenské zriadenie na rozdiel od socializmu nie je vysmievané. Do smiechu už nikomu nie je.