Ráno som dopil šampanské, čo zostalo zo Silvestra. Do rannej kávy som si nalial rum. A keď som bol už dosť odvážny, zdrapil som moju ženu za ruku. Chcel som ju zdrapiť aj inak, ale niečo na zastavilo. Zistil som, že moja žena je celá popísaná. Brajlovym písmom! Celé pyžamo má plné akýchsi vystúpených bodiek. Začal som ju čítať rukami, ale vôbec som jej nerozumel. Asi preto, že nie som slepý a Brajlove písmo neovládam. Napriek tomu som sa nevzdával, a pokračoval som v čítaní ďalej. Lenže táto kniha je dosť rozsiahla, moje ruky sa pri čítaní jedného riadku rozťahovali, a aj tak celý riadok neobsiahli, takže hlavnú myšlienku knihy som nepochopil. Ale možno by som ju nepochopil, ani keby som ten konkrétny riadok dočítal, veď ich tam je hromada. Pochopeniu knihy mi bránili aj rôzne výstupky na ktoré moje ruky narazili. Zvlášť dva väčšie Brajlove znaky boli pre mňa dosť nepochopiteľné, tak som sa im chvíľku venoval. Moja žena mi chcela prekaziť čítanie, a bodkované pyžamo si vyzliekla. No ale ako mám takto čítať? Vykašľal som sa na to, a rozhodol som sa, že v čítaní budem pokračovať v noci, keď bude spať, a nebude mi robiť prieky. Našťastie, Brajlove písmo sa dá čítať aj po tme.
Teším sa na to, čítanie knihy v Brajlovom písme je také vzrušujúce…:-)