Založ si blog

Ja a moje dcéry

(Veľká noc 2009)

ÚVOD
Tak som dostal nápad. Zdal sa byť dobrý. Každý môj nápad sa totiž zdá byť dobrý. Pôjdem na Veľkú noc na dovolenku SÁM s mojimi 14-ročnými dcérami. Veď som s nimi málo, málo sa rozprávame, často si nerozumieme. Tak pôjdeme spolu. Maminu necháme doma, lebo keby bola s nami, dcéry by viseli len na nej, a vôbec by si ma nevšímali. Aspoň sa postará o psa. Ešte som sa snažil nahovoriť švagra – aby zobral svojich dvoch chalanov a šiel s nami. Ako vo filme S tebou mne baví svet …. Nevyšlo, švagriná ho chce mať pod kontrolou …. 🙁
Tak sme šli …

DEŇ PRVÝ (štvrtok)
Tašky sme dopoludnia zbalili, dcéry boli pripravené, manželka nervózna, ale obložené rožky spravila. Cesta bola už tradičná : zápcha v Trenčíne. Zjedol som prvý rožok. Ďalšia zápcha pri Považskej Bystrici. Zjedol som druhý rožok aj horalku. Zápcha pred Martinom, potom zápcha za Martinom – zjedol som úplne všetko čo žena nachystala, ešte že si deti stihli uchmatnúť to čo patrilo im. Potom sa už išlo lepšie, v pohode sme dorazili na hotel.  Ááááá – hotel. Hotel sa mojím puberťáčkam páčil – boli spokojné, že fotky neklamali. Vybalili sme sa, a išli sme na večeru. Jedna za 12 €. Pivo 1.16 €. Ale reštaurácia fajn, čašník sympatický. Priniesol predjedlo. Kúsok rožka, paradajka, syr. Gabika do toho strkala nos, mraštila čelo a pýtala sa hlasom ktorý naznačoval veľkú mieru znechutenia : TO JE ČO ??? Ale nakoniec to zjedla, bolo to fajn. Polievkou pohrdla, tú som si dal ja, mám polievky rád. A hlavne jedlo zbaštila … aspoň nebude hladná. Z hlavného jedla sa mi ušlo od Danky…. nechala toho dosť. No a potom prišiel na radu dezert – tiramisu. Okamžite som zhltol ten môj, a potom som zistil, že dcéry sa svojich ani nedotkli…. Jeeeežišmária .- a ja som si myslel, že tu trocha schudnem……

DEŇ DRUHÝ (piatok)
Naplánoval som výlet na Spišský hrad. Dali sme si raňajky. Ja ako poriadny Slovák som si dal, koľko som vládal a dcéry len tak symbolicky, až ma to hnevalo. A keď som dojedol tie párky, napadlo ma, že je asi pôst …. ešte že sa dcéry postia aj za mňa … Cesta na hrad bola v pohode, rádio hralo, na Exprese mali slovenskú veľkú noc. Danielu hneď napadlo poslať SMS do nejakej ankety. Samozrejme že z môjho telefónu. Ale prišli sme do Spišského Podhradia, bola tam tabuľa že vraj k hradu. No veď áno, k hradu sme prišli, ale k akejsi zadnej bráne. A že je zavretá, to sme zistili až keď sme vyšlapali poriadnu strminu. Gabika ma išla preklať očami, stále čosi frflala, a pila mi krv. A keďže moja krv je mi vzácna – hneď som jej pripomenul, že vlak k nám domov chodí, a ak chce, stanica je blízko, No ale potom sme (už poriadne unavení) tú strminu znova zliezli, sadli do auta a po ďalšej odbočke sme prišli k hlavnému vchodu. Gabiku som si uzmieril nanukom, Danke som ho kúpil preventívne, keby ma nahnevala neskôr. Dal som si aj ja ….. čo ak ma nahnevajú… Hrad na nás spravil veľký dojem, vyzeral majestátne. Ale hlavná udalosť dňa sa ešte len blížila. Hrmelo, mračilo sa, tak sme si dali odchod. Sadli sme do auta – a zazvonil telefón. Normálne som celý deň telefóny nebral, neviem prečo som v tej chvíli spravil výnimku. No a z telefónu sa ozvalo : Ahoj – tu je Anka, rádio Expres ….. ty si nám poslal esemesku ….. tak som ju opravil, a povedal jej, že to bola dcéra, a strčil som telefón Danke do ruky. A Danka vydala znova ten neopakovateľný zvuk, ktorým sa ohlasuje do telefónu : NHHHOOO ??? Skoro som odpadol … Pozoroval som Dadu : kukala tupo pred seba a snažila sa stráviť to, čo jej oznamovala Anka z Expresu – že je vo vysielaní. Odpovedala ako v škole – jednoslabične…… hahahaha …. bože, tak jej treba !!! No ale potom sa telefón vrátil ku mne, tak som musel naprávať to Dankine NHHHOOO nejakou súvislou vetou. Asi sa mi to podarilo, však som sa do rádia čosi narozprával aj v minulosti… No a keď to skončilo, Daniela stále vypínala rádio, že ona nechce nič počuť, a že hádam to nik nedozvie….. tak som zvedavý, ako sa nabudúce ohlási do telefónu …. 🙂

DEŇ TRETÍ (sobota)
Spiš bol za nami a vôbec som nevedel čo bude pred nami. Chcel som ich zobrať na Štrbské pleso. Ešte som to len povedal, a už som čelil prívalu otázok : …a načo tam idemeee ??? a čo tam budeme robiiiť ??? a kedy sa vrátime na hoteeel ?? Otázky som ignoroval, tak sme išli. Aby som spravil cestu dobrodružnou, tak som v Smokovci nechal auto a sadli sme na vlak. Sedel som vo vlaku, pozeral z okna … na biele vrcholy ….. polámané stromy …. aj na deti ….. že sú len v teniskách ….a v ľahkých bundičkách, čo vyzerajú ako tričká …. Čím vyššie sme šli, tým pribúdalo snehu. Asi to naozaj bude dobrodružstvo. Vystúpili sme z vlaku. A zase : …a načo sme tuuu ??? a čo tu budeme robiiiť ??? a kedy sa vrátime na hoteeel ??? Keďže som svojím pôvodným založením ignorant, zvládol som to, a vybrali sme sa hľadať jazero, ktorému sa tu hovorí pleso. Gabika išla prvá, my za ňou, tak sme ho hľadali asi o hodinu dlhšie. Znova som počúval : …a načo tam idemeee ??? a čo tam budeme robiiiť ??? a kedy sa vrátime na hoteeel ?? Hľadanie znamenalo pre naše tenisky skúšku vodotesnosti. Aj protišmykovosti. Neviem prečo, ale okolo jazera-plesa pred Veľkou nocou vôbec neodhrnuli sneh !!! V teniskách sa tam vôbec nedalo chodiť !!! Jazero sme nakoniec našli. Síce sme sa k nemu dostali na 30 metrov, ale to predsa nevadí, že ??? Ale objaviteľská úloha bola splnená, tak sme sa na všetko vykašlali, a zavelil som na odchod do Smokovca na pizzu. Čakal som otázky : …a načo tam idemeee ??? a čo tam budeme robiiiť ??? a kedy sa vrátime na hoteeel ?? Nedočkal som sa … 🙂

DEŇ ŠTVRTÝ (nedeľa)
Moje dcéry tu držia hladovku. Nechápem prečo, však ja nie som až taký zlý. Aleboooo …. alebo som ??? Raňajkujú strašne skromne, z večere mi nechávajú pol taniera polievky a kusy mäsa. Nejedia ani dezert! Keby som tušil vopred, že chcú hladovkovať, neobjednávam tú polpenziu. A šetria aj hotelový bazén – nie a nie ich tam dostať. Danka šetrí aj solárko – bola tam dnes prvý raz. Jediné čo používajú, je televízor. A ešte Gabika svoju knihu a Danka internet. Dnes som ich ledva vytiahol von. V Poprade ich chytil hlad. Že chcú pizzu. Boli sme na dovolenke, mal snahu im vyhovieť, tak hovorím – dobre, poďme. Až pri objednávaní som si spomenul na ich hladovku. Tak som namiesto dvoch objednal jednu pizzu. A dva taniere. Mal som objednať tri taniere, lebo z ich jednej spoločnej porcie som si dal aj ja …. Boli v miernom šoku, ale potom pochopili, že ich chcem podporiť v ich snažení. Ešte som im chcel zjesť večeru, myslel som, že ich to poteší …. Ale nedalo sa, zjedli úplne všetko, nenechali ani dezert.

DEŇ PIATY (pondelok)
Joooj – v pondelok sa ťažko vstávalo. Ráno som mal ísť s dcérami do bazénu, ale neboli sme – spali. Deň predtým sme boli do polnoci na koncerte v Poprade. T-mobile tam mal nejakú hudobnú akciu. Normálne by to nikoho z nás nezaujalo – keby tam nebol KONTRAFAKT !!! Dada bola ochotná sľúbiť mi všetko na svete, len aby sme tam išli. Nemusela sľubovať nič, išli sme aj tak. Hex, Grigorov – to boli známe kúsky. Ale Rytmus a Kontrafakt – to bolo čosi iné. Hala – na Grigorovovi poloprázdna – sa zrazu zaplnila. Dcéry sa pretlačli kdesi bližšie k pódiu. Dada ho asi zbožňuje. Nástup tých troch raperov bol impozantný – každý decibel som cítil na hrudi, traja chlapi s kapucňami na hlavách rozbehli na pódiu poriadnu šou. Textom som veľmi nerozumel, ale ich vulgarizmy privádzali všetkých do vytrženia. O chvíľu sa ku mne pretlačila znechutená Gabika. Tak som tam stál s ňou, a rozmýšľal, čo sa to do šlaka deje. Ale asi je všetko OK. Asi hovoria rečou našej mládeže. Tuším som tak kedysi hovoril aj ja. . A moja dcéra sa tiež vyjadruje Rytmusovými slovami – keď sa povadíme, zatvorí sa do izby a pustí ho naplno : mám v p..i, mám v p..i ….. to mi asi posiela odkaz …. 🙂 Rytmus asi našiel svojich ľudí. Ale musím povedať, že boli dobrí – malo to gule … 🙂 Len škoda, že sme kvôli tomu zmeškali poslednú šancu na spoločné kúpanie v bazéne. Na veľkonočný pondelok som sa v ňom kúpal sám. Dcéry neboli ani raz… 🙁

ZÁVER
V pondelok popoludní som prišiel domov, pozdravil ženu, padol na gauč a zaspal. Keď som sa prebudil, Janka sa pýtala : tak ako ???!!! Rozprávali ste sa ???? No rozprávali ….. len neviem, či na tú tému čo Janka myslela. A vlastne ani dopredu nepovedala, akú tému by sme mali preberať. Keď sme sa rozprávali s dcérami, Gabika mi hovorievala : správaš sa ako malé decko !!! Alebo : zase nevieš čo so sebou ??? Dada sa urážala ako obyčajne. Možno troška menej. Tak neviem či sme sa zblížili….. ani neviem, či to bol taký dobrý nápad, ako som si pôvodne myslel. Ale Janka bola spokojná, a keď ona tvrdí, že to BOL dobrý nápad, tak to musel byť naozaj DOBRÝ NÁPAD ….. 🙁

 

Portugalsko

04.07.2017

PORTUGALSKO Moja žena si vymyslela, že by chcela vidieť Porto v Portugalsku. Boli sme tam. Bolo to pekné, ale .... No posúďte sami: Bývali sme v trojizbovom apartmáne v centre mesta. Noc stála viac »

Všetci moji otcovia

20.11.2016

17.11.2016 dostal spisovateľ a bývalý politický väzeň Rudolf Dobiáš Cenu pamäti národa, ktorú udeľuje združenie Post Bellum. R. Dobiáš sa slávnostného večera v Národnom divadle v Prahe viac »

Ako som chudol v nemocnici

23.10.2016

Ach tá moja váha. Však nie je nejako hrozná, ale o dobrej postave sa vôbec nedá hovoriť. Viem že po dvoch deťoch už štíhly nebudem, ale predsa nemôžem vyzerať ako tuleň – tak sa o mne viac »

Ivanka Trump a jej manžel Jared Kushner

Žiadne tajné dohody s Rusmi neboli, tvrdí Kushner

24.07.2017 20:06

Zať a poradca amerického prezidenta Donalda Trumpa Jared Kushner trvá na tom, že žiadny z jeho kontaktov s Rusmi nebol nevhodný.

kamión, ťažká technika, pole, nákladiak

Prevádzačovi v USA, v ktorého prívese našli mŕtvoly a dehydrovaných ľudí, hrozí trest smrti

24.07.2017 19:03

Šofér nákladného auta, v ktorého prívese našli policajti 39 dehydrovaných ľudí na pokraji smrti a ďalších osem osôb, ktoré už boli mŕtve, by mohol podľa texaských zákonov dostať aj trest smrti.

Libra, Británia

Finančná situácia britského obyvateľstva sa rapídne zhoršuje

24.07.2017 18:00

Finančná situácia britských domácností sa v júli zhoršila najrýchlejším tempom za tri roky. Domácnosti si nemôžu dovoliť veľké nákupy.

vlajka, Londýn, Veľká Británia, Westminster

Britskí rodičia smrteľne chorého dieťaťa boj za liečbu vzdávajú

24.07.2017 17:06

Britskí rodičia nevyliečiteľne chorého 11-mesačného Charlieho Garda už netrvajú na experimentálnej liečbe a chcú sa s lekármi dohodnúť na tom, ako by ich synovi mohlo byť umožnené zomrieť.

mirkoslav

mirkoslav.com - chlap v prechode :-)

Štatistiky blogu

Počet článkov: 37
Celková čítanosť: 52439x
Priemerná čítanosť článkov: 1417x

Autor blogu

Kategórie