mirkoslav

(Inšpirované poznámkou mojej kamarátky : všetci chlapi sú rovnakí, len sa ináč volajú.)

Svet už bol stvorený, keď Boh stvoril Adama. Bol deň a noc, slnko a mesiac. Zem nebola pustá, ani prázdna. Bola zaplnená zverou a rastlinami. Boh stvoril Adama na svoj obraz. A pustil ho do Rajskej záhrady. Jedinou Adamovou povinnosťou bolo všetko pomenovať. To by som rád vedel, čo tam robil, keď s menami skončil. Ženu ešte nemal. Víno asi tiež nie. TV ešte nevysielala. Vzhľadom na to, že bol jediný človek, nejestvoval ani futbal. Predpokladám, že ako správny chlap sa bezcieľne potuloval po záhrade, naťahoval si bibasa, a skúmal, čo to vyvádza ten kocúr s mačkou. Boh mu dal za pokrm všetky rastliny a ovocie stromov, tak sa napchával jablkami, hruškami a iným ovocím. Ach …. keď si predstavím, čo také hrušky robia so mnou …. Myslím, že Boh musel byť dosť zhrozený, keď svoj výtvor sledoval. Predstavte si, aký to musel byť pohľad. Adam sa úplne holý bezcieľne potuloval po záhrade, brucho mal nafúknuté po ovocnom obede, určite bol otrávený, znudený, vylihoval pod stromom, skúšal ako ďaleko dociká, zase ležal pod stromom, a čakal, kedy nejaké jablko spadne blízko neho, aby nemusel kvôli nemu vstať. Boh asi rozmýšľal, či spravil dobre. Predpokladám, že aj Anjeli rozmýšľali, či ten chlap pod stromom s vtákom v ruke je skutočne stvorený na Boží obraz. A to sa mu Anjeli mali klaňať – stavím sa, že práve vtedy začal Lucifer pomýšľať na vzburu. Myslím, že Boha veľmi otravovalo neustále Adama vychovávať. Každé ráno kontrolovať, či sa umyl, napomínať ho, aby neplašil vtákov, aby sa nešpáral v nose na verejnosti, aby sa slušne správal pred Anjelmi ….
A keď už mal Boh toho všetkého dosť – stvoril ŽENU !!!
A žena začala muža naprávať, v podstate to robí stále. Žena muža kontroluje, či si umyl zuby, či má čistú košelu. Nedovolí mu prdieť ani grgať v spoločnosti, a dohliada, aby mu nesmrdeli ponožky a aby sa z krčmy vrátil včas a nie veľmi unavený.
Boh stvoril chlapa, ale až žena z neho stvorila človeka. A vlastne z nás chlapov robí človeka aj dnes…

Napísané 26.3.2011