mirkoslav

Mám 47 rokov. Päťdesiatka sa blíži. Môj otec mi vravel, že je to veľmi nebezpečný vek. Chlap sa zamýšľa nad sebou, nad svojím životom, a že z toho môžu vznikať nejaké depresie. Aj ja som sa zamyslel. Toľko rokov …. tuším som už aj skúsený. Ale prišiel som na to, že skúsenosti sú úplne na figu. Oberajú ma o radosť zo života.

Napríklad začínajú hokejové majstrovstvá sveta. Všetci sa tešia a čakajú medailu. A ja, skúsený, už dopredu tuším, že to nedopadne dobre.
S mojimi skúsenosťami sa ani nemôžem radovať pri nových voľbách. Niekto sa teší že konečne sú pri moci tí praví. A že bude lepšie. „Nebude“ – hovorím im. „Všetci sú rovnakí“.
Podobné to je pri nových smerniciach ktoré usmerňujú moju prácu. Asi by som sa mal tešiť, že pokrok je tu, že vedeckotechnická revolúcia a vesmírne technológie nám uľahčujú prácu. A ja – skúsený – sa neteším. Keď sa chystá nejaká zmena – už viem že to bude poriadna sprostosť. A pri tej poslednej zmene to tak aj bolo.
Skúsenosti mi hovoria aj to, že keď keď sa na mňa moja šestnásťročná dcéra usmieva, a z ničoho nič je plná lásky a ochoty – že to asi nebude preto, že ma tak miluje. Ach jaj …. však to poznáte … 
Do šlaka – ja chcem byť znova neskúsený a naivný. Keď podám Loto, chcem sa tešiť na jackpot a plánovať, čo si kúpim. Po voľbách chcem tešiť na to, ako bude lepšie. A ak sa ma dcéra spýta či som smädný a či mi nemá priniesť pivo, tak ju nechcem podozrievať z toho, že chce dovolenie vypadnúť s frajerom na nejaký letný festival. Lenže na to, aby som bol neskúsený – to by som musel nejako prudko omladnúť a ešte aj osprostieť. Musel by som byť ako dieťa.
S trampotami s mojimi skúsenosťami som sa zveril manželke. Ona je praktická žena, a na veci sa pozerá úplne inak ako chlap. Jasné, že v tom mala jasno. Pohladkala ma po hlave a povedala : „neboooj – budeš ako malé dieťa. A možno ťa budeme aj prebaľovať …“ No teda !!! Až som sa zľakol. Toto ža ma čaká ? Okamžite som sa prestal zaoberať skúsenosťami, nebezpečnou päťdesiatkou, budúcnosťou a podobnými somarinami. Zdá sa, že prílišné filozofovanie nad životom ma môže naozaj viesť k depresii, presne tak ako to vravel môj otec. Kašlem na také úvahy !!! Obliekol som sa, a šiel pozrieť von, či ženy pod vplyvom jari odložili ďalšie kusy oblečenia. A dal som si aj pivo – kým mi ho doktor nezakáže… 🙂