mirkoslav

Vždy som sa k dcéram snažil správať slušne. Viem, že raz mi budú vyberať domov dôchodcov. Ale priznám sa, poslednou dobou mi to s nimi akosi nešlo. Trest prišiel nečakane rýchlo. Moja žena mi z ničoho nič oznámila ich rozhodnutie. Začala tým, že  má pre mňa dve správy : dobrú a zlú. Ako prvú som chcel tú zlú. Povedala, že musím odísť z domu. Že si mám zbaliť tašku a vypadnúť. Hocikam. Potom s milým úsmevom dodala, že nemám mať žiadne obavy, že pôjde so mnou. Stál som tam, snažil som sa pochopiť o čo ide. Kde je tá dobrá správa ?! Janka pokračovala : vysvetlila mi, že dcéry chcú zorganizovať narodeninovú párty, a v takomto prípade je lepšie, ak rodičia niekam odídu. Vraj pre pokoj v rodine. V deň, ktorý nám dcéry určia, máme ísť na výlet, a vrátiť sa až ráno, alebo popoludní. Po takomto podrobnom vysvetlení som už chápal. Dobrá správa bude, keď ráno po oslave prídeme  domov, a zistíme, že sme nevyhoreli. Preboha – však zo samých obáv ani nezaspím. Škoda mi je  platiť nejakú hotelovú izbu. Už som sa videl, ako v noci chodím  (v rámci výletu) potajomky okolo nášho domu, a sledujem, z ktorého okna začínajú šľahať plamene … Ale všetky moje baby trvali na tom, na čom sa vopred dohodli, a ja (skúsený starý chlap) som vedel, že akýkoľvek odpor je márny.

V piatok ráno som si zbalil veci, žena ich dala do tašky, povzbuzujúco sa na mňa usmiala, a vykročili sme do nepríjemného, daždivého dňa.  Aby som sa necítil ako úplný vyhnanec, šiel som do známeho prostredia – do práce. V kancelárii bolo príjemne teplo, mám tam aj gauč, ktorý popoludní zabrala moja žena, lebo ju bolela hlava. Čas bežal, a ja som rozmýšlal, čo sa doma deje. Ale hasiči nehúkali, a ani sanitku som nepočul. Hádam to nebude také hrozné. Moja žena sa prebrala, hlava už nebolela, bola spokojná a usmiata. Povedala mi : neboj, bude to dobré … Vtedy ma napadlo, či odo mňa nečaká nejakú romantickú noc !!! Do čerta … mal som byť troška predvídavý. Mal som zobrať sviečky a rozostaviť ich okolo postele na ktorej sa budeme milovať!!! Ale ako som mal vedieť, že hlava ju prestane bolieť už popoludní ? A navyše sú dušičky, doma sme mali len kahance, to by vyzeralo, že sa milujeme na smrtelnej posteli … Ale potom som si povedal, že nemám robiť problém tam, kde ani nie je, a nechal som sa voľne unášať udalosťami. S Jankou sme sadli do auta, pochodili kade-tade (pršalo, veľa toho nebolo), a večer sme sa ubytovali v malom penzióne. Ľahká večera, kvapka alkoholu – a zrazu sme boli v spolu v posteli. O pol ôsmej večer !  Bolo to pre mňa také obrovské prekvapenie, taký šok, že som si ani nespomenul na romantiku, a už vôbec som nemyslel na náš horiaci dom. Myslel som na …. ale to tu predsa nemôžem písať … A na mojej žene bolo vidieť, že je … ale do čerta, to tu tiež nemôžem písať, však to  niekto môže čítať aj pred dvadsiatoudruhou hodinou …

Ale aby som to nejako ukončil : netušil som, že vyhnancom môže byť až tak dobre. Ani sme nevyhoreli. Dcéra po oslave dokonca upratala. A tak sa teším na nejakú ďalšiu párty, ktorú budú moje dcéry organizovať  Asi ich v tom začnem finančne podporovať.

A dom si pripoistím …