Bože, táto zima trvá akosi strašne dlho. Nieviem, čím sme si to zaslúžili. Morena sa do nás asi poriadne zamilovala, a nechce nás dobrovolne opustiť. Ja som ju veľmi milo presviedčal, priam prosil, aby odišla. Aby sa pekne pomaly stratila. Aby nechala svietiť slnko, a aby teploty stúpli aspoň na desať stupňov. Mám v sebe akýsi zvláštny talent na presviedčanie ľudí. Zafungovalo to aj na Morenu – skutočne vyšlo slnko a oteplilo sa. Bol som so sebou veľmi spokojný. Ale potom sa všetko pokazilo.
Doma nás zničila chrípka. Ale ako strašne !!! Poctivo som ležal v posteli a liečil som sa tými somarinami, čo sa na chrípku bežne dávajú – vitamíny, niečo na potenie a tak. Nič nepomohlo. Stále mi bolo zle, hlava ma bolela týždeň v kuse, a to tak, že mi oči vytláčalo kdesi von zhlavy. Manželku to chytilo tiež, dcéru ešte trocha skôr. Nedalo sa nič robiť, šiel som k lekárke. Ešteže Janka šla so mnou, lebo som tam 15 rokov nebol, kartu som mal celé roky doma. Sestrička, ani doktorka ma vôbec nepoznali. Sestrička bola akási vtipná a poznamenala, že asi bude koniec sveta, keď už ľudia ako ja chodia k lekárovi :-). Doktorka mi predpísala antibiotiká, a akosi som sa z toho dostal. Fuj, to bola cholera. Dva týždne som nemal chuť na pivo, prestal som piť aj môj oblúbený pigičaj, ktorý si zarábam s červeným sirupom a citrónom. Nepomyslel na žiadnu babu. Na Morenu vôbec. A to bola chyba !!!
Dva týždne je dlhá doba. Nepovedal som jej žiadne milé slovo, o nič som ju neprosil, vôbec som si na ňu nespomenul. Mal som tušiť, ako to dopadne – ohrdnutá žena je hotová katastrofa. Morena ma teraz denne trápi. Ovieva ma ľadovým vetrom, na dvor mi sype sneh, púšťa na mňa zimu …. Znova som ju skúšal nežne a jemne presvedčiť, ale tá mrcha mi už neverí. Vôbec ma nepočúva. Tak som ju aj s davom ľudí vyvliekol na most, tam sme ju zapálili a a hodili do vody, nech si pláva kadeľahšie …. chachááá – tak ti treba, ty hnusoba. Všetci sme boli radi, keď sa stratila sa za zákrutou potoka.
Ale snežilo ďalej. Žeby to Morena prežila ? Možno sme neboli dôslední. Ale počul som, že ju pálili aj v Pieščanoch. Ve Vrbovom ju dokonca drvili v drvičke na konáre. Žiadny výsledok. Zima je stále, a Morena si robí čo chce. A to všetko preto, lebo som sa jej dva týždne neprihovoril. Určite aj preto, že sme ju pálili a topili.
Budúcu zimu sa musíme k Morene správať ako k žene. Najlepšie by bolo, keby sme sa k nej správali ako k cudzej žene. Podľa mojej manželky sa totiž chlapi k cudzím ženám správajú lepšie ako k vlastným. Takže si dávam záväzok, že sa k Morene budem stále správať pekne, budem jej hovoriť samé milá slová, zimu si obľúbim, možno začnem aj lyžovať a auto budem oškrabovať s radosťou.
Teraz ma napadlo, že ak si toto prečíta moja žena, určite bude žiarliť a budem mať doma peklo….
Trápeniu so ženami sa skrátka nedá vyhnúť… 🙂
Celá debata | RSS tejto debaty