mirkoslav

Vedúci potravín z malej obce na západnom Slovensku mal niečo vyše päťdesiat rokov. Bol to rozvedený sympaťák, ktorý žil sám a celkom sa nudil. Kedysi mal záľub dosť. Ešte pred pár rokmi bol vzorný otec a manžel, hrával futbal, chodil plávať, a občas vybehol s kamarátmi na pivo. Medzi jeho záľuby patrila aj predavačka Monika. Tá Monika, ktorú svrbel chrbát, a on sa ponúkol, že ju poškrabká. Škrabkať chrbát vedel veľmi dobre, poslednou dobou to boli jediné telesné pôžitky, ktoré si s manželkou dopriali. Monika si pri škrabkaní hlboko vzdychla, a vedúcemu potravín sa postavil. Mal chuť vyhrnúť jej plášť, strhnúť nohavičky, a pretiahnuť ju rovno v sklade, ale vtedy bol ešte nesmelý. Škrabkanie sa opakovalo, jeho nadržanosť stúpala, a odvaha k rozhodnému činu narastala. Nakoniec z nej tie nohavičky strhol, prehol ju na stole zaprášenom od rozsypanej múky, vrazil tvrdého vtáka do nej a užíval si splnenie svojho tajného sna.

Škrabkanie spojené so stŕhaním nohavičiek pokračovalo dovtedy, kým na to neprišla jeho manželka. Nasledoval škandál, hanba v rodine, rozvod a všetky ťahanice s tým spojené. Futbal hrával čoraz menej, a piva pil stále viac. Monika odišla z jeho potravín, aj z jeho života. Na žiadnu babu dlhší čas ani nepomyslel. Po rozvode si zaobstaral malý byt, a konečne sa začal akosi normalizovať.

Vtedy na internetovej zoznamke natrafil na Evu.  Bola to riadna baba, písala mu, že na vysokých podpätkoch má viac ako 180 centimetrov. Predstava jej veľkého tela ho neskutočne vzrušovala. Rozprával jej o sebe drobné klamstvá, ako pravidelne hráva futbal, že pivo si dá iba občas, a že veľa číta. V skutočnosti sa pivom nalieval denne, futbal videl výlučne v televízii, a jediné čo čítal boli somariny na Facebooku . Trocha ho znervózňoval vekový rozdiel medzi nimi, ale upokojoval sa tým, čo mu stále hovorilo okolie – že na päťdesiat vôbec nevyzerá. Ešte že narastajúce brucho vedel dobre zamaskovať.

Evu očaril ešte predtým ako sa stretli. Kdesi v jej podvedomí driemala túžba po staršom mužovi, a sympatický vedúci potravín ju prebudil. Písanie im išlo, a rozumeli si, aj keď písali o sexe. Dohodli sa, že sa stretnú u nej doma.

Bol z toho trocha nervózny. Snažil sa rozpamätať na všetko čo o sebe popísal, a dúfal, že ani ona si to všetko nepamätá. Pred odchodom sa skontroloval v zrkadle. Napravil si límec na košeli tak, ako mu to vždy robievala bývalá manželka, stiahol brucho, na sekundu sa zamyslel či robí dobre, vyšiel von, sadol do auta a vyrazil. Chvíľku nato si spomenul, že sa vydával za gentlemana, tak jej kúpil kvety. Cestou rozmýšľal, aké to bude. Nevedel si to ani predstaviť. „Len aby to nebol úplný trapas“ pomyslel si. Myšlienky na sex vyháňal z hlavy aj z nohavíc, a presviedčal sa, že to bude to len a len zoznámenie.

Pár minút pred príchodom jej zavolal, aby ho čakala. Povedala mu, že ho bude vyzerať z okna. Na jej hlase poznal radostné vzrušenie. Cítil ako sa mu rozbúchalo srdce.

Pred panelákom bolo jediné voľné miesto, akoby ho čakalo. Bolo úzke, ale zaparkoval. Už chcel vystúpiť, ale v poslednej chvíli si spomenul, že vzadu má kvety. Obrátil sa dozadu – a vtedy spodok jeho chrbta  preťala šialená bolesť. „Seklo ma v krížoch“ uvedomil si. Nemohol sa pohnúť. „Do šlaka, čo mám teraz robiť?“ rozmýšľal. Bolesť neustupovala, naopak – rozťahovala sa ďalej a ďalej. Naposledy ho seklo doma na záhrade. Vtedy volal na pomoc manželku. Prebleslo mu hlavou, že by mohol zavolať Eve, aby mu prišla pomôcť, ale tú myšlienku hneď zavrhol. Čo by si o ňom pomyslela? Skúšal sa normálne posadiť. Podarilo sa. Skúsil vystúpiť. Dvere nemohol poriadne otvoriť,  zavadil nimi o vedľajšie auto. Vystrčil von jednu nohu a skúšal vyjsť. Vystupoval ako úplný invalid. Už bol skoro vonku, keď mu zvonil mobil. Eva! Nezobral ho, bolo mu jasné že ho videla prichádzať, a nechápe prečo nevystupuje. Keby tá vedela …  Pomalými krokmi sa presúval k jej vchodu. Výťahom sa vyviezol na šieste poschodie. Pred jej dverami zistil, že kvety nechal v aute. „Tak predsa to bude trapas“ pomyslel si. Mal chuť utiecť, ale nemohol. Ako tak sa narovnal, hrdinsky sa usmial a zazvonil.  Dvere sa otvorili.

Eva sa na neho pripravila. Bola starostlivo upravená, ale župan ktorý mala na sebe bol len nedbalo stiahnutý v páse. Vykúkala z neho čierna čipkovaná podprsenka, a na spodku nohy v čiernych pančuchách. Obuté mala lodičky na vysokom podpätku. Bola vyššia ako on.

Sympatický vedúci potravín stratil reč. Srdce sa mu divoko rozbúchalo, a na čele mu začala pulzovať malá žilka. Cítil pohyb v trenírkach. „Bude sex“ pomyslel si vzrušene. „Panebože bude sex!“ zhrozil sa vzápätí, keď si uvedomil že je zrelý na invalidný vozík.

Eva ho vtiahla dovnútra. Bozkali sa. Cítil jej vôňu. V hlave mal zmätok. Chcel jej povedať že dnes to nepôjde, ale bolo mu trápne takto kaziť prvé stretko. Usadila ho do obývačky a odbehla do kuchyne spraviť kávu.

O desať minút sa cítil ako úplný somár. Sedel na gauči s rukami v lone, chrbát mal vystretý ako pravítko, lebo tak ho kríže boleli najmenej. Eva mu strkala pred oči očipkovaný dekolt, a on sa jej bál dotknúť, lebo tušil, že prvý dotyk spustí sexuálnu gymnastiku. Penis mu stál a na nohaviciach mu robil vydutinu. Eva to videla. Rukou mu prehrabávala vlasy a tváre sa im približovali. Vedel že niet úniku. Nemotorne zvrtol celé telo k nej a bozkal ju. Prisala sa na neho. Objali sa a bozkávali sa ďalej. V neprirodzenej polohe ho kríže začínali šialene bolieť. Odtiahol sa od nej, nenápadne si pretiahol chrbát  a rozmýšľal, čo jej má povedať. Ale Eva o žiadne slová nestála. Postavila sa, zhodila zo seba župan, vrhla sa na neho, a prevalila ho na veľký biely gauč. Spôsobila mu takú bolesť, akoby mal zlomenú chrbticu. „Aaaaaa…“ zareval. V poslednej chvíli si uvedomil, že nesmie povedať „Aaaau“ a tak bolestivý výkrik dotiahol na vhodnejšie „Aaaaaaaaano!“  Eva sa začala vyzliekať. Čierna bielizeň letela kdesi preč. Pán vedúci ležal na gauči a snažil sa nemyslieť na bolesť. Dúfal, že na konci nebude treba volať záchranku. Penis mu ovisol. Eva už bola nahá a chcela pokračovať. Pán vedúci sa nevládal pohnúť, ale rozum mu fungoval, tak sa vynašiel: „vyzleč mi nohavice“ povedal jej, a rozmýšľal, ako sa potom dočerta oblečie. Eva bola usilovná ako včelička, o chvíľku bol od pása dolu nahý, a ochabnutý penis v jej ústach znova ožil. Pán vedúci si na gauči našiel vhodnú polohu, ale kruto cítil každý silnejší pohyb. Eva sedela na ňom, a dostávala sa do varu.  Pán vedúci sa sústredil na udržanie bolesti pod kontrolou, ale vždy to nešlo. „Aaaaaauano“ zaskučal. „Áno!“ zakričala aj Eva, rozvášnila sa ešte viac, a skákala na ňom ako na gumenej lopte. „Aaaaaa…“ kričal vedúci…. „Áaanooooo“ pridávala sa aj ona.

Vydýchol si, keď bolo po všetkom. Ležali spolu na gauči, on v tej polohe ktorá nebolela, ona na ňom. Vedľa sa nedalo, lebo pán vedúci sa nechcel posunúť. Bola spokojná, a slastne sa usmievala.

„Miláčik?“ začala.

„Áno Evička?“

„Bolo to krásne … pri mne ešte nikdy žiadny chlap tak nekričal…. „

Sympatický pán vedúci sa chcel usmiať, ale Eva sa v tej chvíli rozhodla, že z neho zlezie, čím zahnala všetky jeho slastné pocity. Áaaaaaano“ zareval. Eva odcupitala do kúpeľne.

Ešte v sprche počula ako kričí „Áaaano“. „Aký úžasný muž“ pomyslela si.

Úžasný muž v obývačke zápasil s obliekaním trenírok. Nakoniec to vzdal, a strčil ich do vrecka bundy.  Nohavice si obliecť musel, zvládol to s bolestivými výkrikmi. Ponožky mu našťastie nechala na nohách.

Usadil sa k studenej nedopitej káve. Chrbát mal vystretý ako pravítko aby ho nebolel. Už sa necítil ako somár. Bol spokojný. Len bolesť vystreľujúca do krížov mu kazila pocit dokonalého úspechu.

„Hlavne že nemusela volať záchranku“ pomyslel si.

Eva za ním prišla zabalená v župane: „miláčik, ty si to tak krásne prežíval…“

V duchu sa uškrnul a pomyslel si : „ja som rád, že som to vôbec prežil.“

Eva mu sadla na kolená.

„Áaaaaaaanoooooooo …..“