V chorvátskom Primoštene je krásne more. Na pláži sú kamene, úplne pri mori jemné kamienky. Tie kamene nie sú veľké, ale naboso sa po nich zle chodí. Tak som k moru chodil v šľapkách, nechával som ich na bezpečnom mieste, na ktoré morské vlny nedočiahli. Plával som bez nich.
V jeden horúci deň – ale také boli všetky – som plával k výbežku poloostrova a potom späť. Keď som usúdil, že plávania mám dosť, zamieril som k brehu, k mojim šľapkám.
Všimol som si, že pár metrov nad nimi sa utáborili dve dámy. Boli to postaršie ročníky… Teda – rokov mohli mať toľko čo ja, ale ani zďaleka nevyzerali tak dobre ako ja. Aby som bol úplne presný – zďaleka vyzerali dobre! Ale aj zblízka sa mi to ťažko posudzovalo, lebo moje dioptrické okuliare boli na lehátku. Vyšiel som z mora a zamieril k šľapkám. Dve dámy, čo zďaleka vyzerali dobre, spozorneli. Všimol som si, že na mňa uprene pozerajú, tak som vypustil vzduch a moje brušisko vtiahol dnu. Vypol som hruď a rozhodným krokom som smeroval k nim. Baby ma stále sledovali, zdalo sa mi, že ani nedýchajú. Neviem, na čo mysleli oni, ale ja som sa v tej chvíli cítil ako fešák David Hassdelhoff, hlavný hrdina starého seriálu Pobrežná hliadka. Ešte aj plavky som mal červené. Spravil som ešte tri kroky ich smerom, potom som si obul šľapky a zamieril k manželke, ktorá ma už netrpezlivo čakala, lebo chcela ísť na kávu. Konečne som sa nadýchol a bruchu som dovolil vrátiť sa do pôvodnej polohy. Ležiac na lehátku som rozmýšľal, či som sa na tie dve nemal aspoň usmiať alebo im zakývať alebo čo. Veď David Hasselhoff by takto hlúpo okolo nich neprešiel ani v sedemdesiatke.
O dva dni nato som plával opačným smerom a keď som usúdil, že plávania mám dosť, zamieril som k brehu, k mojim šľapkám. Pán Boh asi chcel, aby som napravil nedávnu chybu, pretože kúsok od mojich šľapiek sedela na pláži nejaká žena. Aj bez dioptrických okuliarov som videl, že je mladá, štíhla a krásna. Myslím, že ma tiež videla. Sledovala ma už z diaľky, pretože som plával rovno k nej. Vlastne som plával k mojim šľapkám, nemohol som za to, že sa zložila kúsok od nich. Vďaka horúčavám som mal na hlave starú šiltovku, ktorú som našiel v kufri auta. Vyšiel som z vody, vypustil vzduch a brucho vtiahol dnu. Zamieril som k šľapkám a teda aj k tej mladej, krásnej dievčine, čo tam sedela. V poslednej chvíli som si tú hroznú šiltovku strhol z hlavy. Naivne som si myslel, že bez nej budem vyzerať lepšie. Pozrel som na ňu, že jej venujem rovnaký úsmev, akým David Hasselhoff obdarúval prsnatú Pamelu Anderson. A tá mladá, štíhla, krásna žena sa odo mňa odvrátila, pozerala úplne inde a navyše si tvár zakryla veľkým klobúkom!
Vtedy som všetko pochopil. Nie som David Hasselhoff, som starý somár a mal by som mať rozum. Poriadne som sa nadýchol a moje chlpaté brucho som vystavil všetkým na obdiv. Obul som si šľapky a šiel na lehátko k manželke. Po dvoch mesiacoch kosenia trávy na záhrade a týždni dovolenky som bol opálený a dokonca som schudol jedno kilo. Usmiala sa na mňa a povedala: ako dobre vyzeráš!
Vtedy som pochopil, že prvý raz som všetko pochopil zle a že je vlastne všetko v poriadku…
K+ ...
Celá debata | RSS tejto debaty