mirkoslav

Vážení čitatelia.

Už dlho rozmýšľam, či to mám alebo nemám spraviť. Rozmýšľam nad tým tak urputne, a tak intenzívne, že manželka si všimla zmenu v mojom správaní, a už si myslí, že mám nejakú frajerku. A to je vlastne to, nad čím rozmýšľam…

MÁM alebo NEMÁM sa manželke priznať k nevere ?

Prišiel som na to, že nevera je zlá. Je mi to všetko ľúto. Nech ma hoci aj potrestá. Hlavne aby mi odpustila…..

Ale to vám je zvláštne, že nad tým toľko rozmýšľam, lebo keď som mal pri sebe Maru z horného konca, tak som nerozmýšľal vôbec. Pozeral som na tie jej obrovské kozy, a nevedel som z nich spustiť oči… ani neviem ako som spustil nohavice…. a potom sa spustila ona….. aj ja … a už to išlo…

Len na druhý deň sa mi kamaráti v krčme smiali, že takú škaredú a škúľavú som ondil ….  Nechcel som veriť, že Mara je škúľavá, Vôbec som si to nevšimol. Faktom je, že do tváre som jej nepozeral. Naposledy som pozeral do tváre kontrolórke z hygieny, čo prišla k nám do firmy, aj to len preto, že bola chudá ako lata, a inde sa jej pozerať nedalo.  Jooj –  Mara … to je iný prípad…

Ale aj tak som mal z toho hanbu. Kamoši z krčmy sa mi smiali, a v jednom kuse zisťovali, či neškúlim… Do šlaka – bolo mi to treba ?

A tak, keď som bol s Anču z dolného konca, radšej som chlapom nič nehovoril. Do očí som jej síce nepozeral (však asi viete prečo), ale keď tvrdila že som krásny, hneď som vedel, že oči má v poriadku. Muža mala už týždeň na služobnej ceste, tak sme boli u nej doma – to bolo super, aspoň mi nelozili mravci po nohách, ako keď som bol s Marou. No ale Anča – to bol uragán … a ja – však vidíte – brucho, plešina, okuliare – veru nie som najmladší…. a tá potvora chcela a chcela a chcela ! Myslel som, že odbila moja posledná hodina…. Neuveríte, ale zachránil ma jej muž, vrátil sa z tej služobky skôr. Boli sme v posteli, Anča v najlepšom, ja tesne pre kolapsom, keď z ničoho nič zarachotil vo dverách kľúč.  Anča ma zhodila zo seba, a začala vrieskať : „manžel sa vrátil!“ Posadil som sa aj ja, utrel som si spotené čelo, povedal „konečne“, zobral si veci, a vypadol skôr, ako sa ten tĺk spamätal.

Asi som to „konečne“ nemal povedať nahlas, lebo Anča sa urazila, a rozširovala o mne somariny, že vraj nevládzem.

A tak som mal z toho zase len hanbu. Kamaráti sa mi smiali a pravidelne sa ma pýtali, či vládzem….. Do šlaka – bolo mi to treba ?

Vo vedľajšej dedine býva Beta – volajú ju Špekulantka. Donedávna som nechápal prečo. Myslel som, že s ňou to bude lepšie. Dokonca som si dobre som si pozrel jej tvár (asi viete prečo). Aj oči mala také úprimné. Mala sa ku mne, šepkala, že aby som prišiel, že potrebuje poriadneho chlapa. Nuž – takéto niečo som doma roky nepočul – tak som prišiel. A Beta sa okolo mňa obšmietala, hladkala ma po chrbáte, nalievala, a viedla kadejaké dvojzmyselné reči, ako že „treba obrábať“ a „spustnutá záhradka“ a tak…. Veľmi som ju nepočúval, lebo už som rozmýšľal, kde ju zvalím.  Ale ona ma vytiahla na dvor, odtiaľ do záhrady, strčila mi do ruky motyku a že „obrábaj!!!“. Beta špekulovala, a ja somár som jej na to naletel !!! Už som bol na ňu taký nažhavený, že som si fakt myslel, že za odmenu mi dá …  A nedala mi ani pivo !!! Chrbát ma tak bolel z toho obrábania, že som ledva došiel do krčmy.

A tak som mal z toho zase len posmech. Tí blbci v krčme sa mi načisto sprotivili prácu v záhradke. Do šlaka – bolo mi to treba ?

Tak vidíte, ako ma tá nevera zničila. A s týmto všetkým sa chcem priznať mojej žene. Povedať jej, že mi je to všetko ľúto… nech ma potrestá a odpustí mi …

Ale …. však ja som už potrestaný bol !!! Posmechom, klebetami, uboleným chrbátom … Prečo by ma mala trestať ešte aj tá moja ??? Toľko trestov si predsa nezaslúžim !

A s ľútosťou to je tiež vybavené : ja sa ľutujem …. a ako veľmi !!! Nikto ma neľutuje tak, ako ja sám seba !

A je otázne, či ju vôbec mám prosiť o odpustenie. Však čo ona je bez chyby ? Podozrievala ma z nevery – a dôkazy žiadne !!! A kde nie sú dôkazy, tam akoby nič nebolo … To ma nesmie ani podozrievať ! Však to by som sa mohol aj uraziť.

Ale je to moja žena – neurazím sa.

A že ma podozrievala  ? Nevadí – odpustím jej !