mirkoslav

Bol som v obchode. Okrem iného som kúpil syr. Ementál. Drahý ako šľak. Doma som zistil, že je deravý! „PODVOD“ pomysel som si, a šiel som sa posťažovať manželke, že v obchode ma oklamali. Uistila ma, že to je normálne, a že tieto syry sa takto predávajú stále.  No ale toto je normálne?! Dostať deravý syr?! Povedala by to, keby v reštaurácii dostala deravý rezeň?! Nepovedala! Vynadala by čašníkovi, možno aj kuchárovi.

Tá diera v syre mi nedala spať. Ráno som sa rozhodol, že zistím, koľko tá diera váži, a teda zistím, o koľko ma výrobca, predajca a vôbec celá tá kapitalistická mašinéria – o koľko ma všetci okrádajú!

Samozrejme že zistiť hmotnosť diery je vážny fyzikálny problém. Astronómovia so špičkovou technikou a s astronomickým rozpočtom skúmajú čierne diery, ale zatiaľ nik z nich nezistil, koľko tá diera váži. Ja som vybavený iba svojím vedeckým talentom a domácim náradím. Na začiatok pokusu som z kuchyne spravil laboratórium. Musel som z nej vyhnať manželku, lebo do laboratória je nepovolaným osobám vstup zakázaný. Odišla nahnevaná, lebo v telke nič nedávali, niečo piekla v trúbe, a chcela sledovať môj vedecký pokus. O chvíľku som ju musel zavolať späť, lebo som nevedel, kde má schované gumené rukavice. Trucovala, a nechcela povedať. Rozhodol som sa, že sa nenechám vydierať, na rukavice som sa vykašlal, a ju som nechal za dverami. Keď som chcel odvážiť dieru, nevedel som nájsť kuchynskú váhu. Bez váhy som v práci nemohol pokračovať, tak som z manželky spravil vedeckú asistentku, a dovolil som jej priniesť váhu a zostať v laboratóriu.

Konečne som mal všetko pripravené. Chcel som zobrať dieru do pinzety, a položiť ju na misku. Ale to nie je také jednoduché, pretože diera je obalená vonkajším obalom, a ten by mohol skresliť výsledok váženia. Začal som ten obal dávať preč, ale diera sa tým neustále zväčšovala. A keď som odstránil všetok vonkajší obal – DIERA SA STRATILA!

Dostal som sa do slepej uličky. Nevadí! Asistentka mi spravila kávu, a naliala do nej pohárik koňaku. Sedel som a rozmýšľal. Musel som zapojiť fantáziu, pretože v tomto prípade sú fyzikálne zákony úplne iné, ako pri telesách, ktoré dieru nemajú.  Tak čo som zistil? Čím viac obalu – tým menšia diera. Čím menej obalu – tým väčšia diera. Žiadny obal – žiadna diera.  Nebol som z toho veľmi múdry. Odvážil som aspoň dieru s obalom: 128 gramov. Ale koľko z toho váži tá prekliata diera?! Asistentka mi podala ešte jeden pohárik. Prevrátil som ho do seba. A v tom ma to napadlo! Musím dieru vyplniť! Bohužiaľ, nemal som skalpel, tak som švajčiarskym nožíkom vyrezával zo syra objekt rovnako veľký ako diera. Podarilo sa mi to na osemnásty pokus – vyrezaný syr presne zapadol do diery. Hneď som to odvážil. 179 gramov! Takže diera váži 51 gramov! Samozrejme je to diera, takže pred túto veličinu musíme dať záporné znamienko: -51 gramov!
Ďalej to už bola jednoduchá matematika. Z vedeckého pokusu vyplýva, že syr s dierou váži 128 gramov. Diera váži -51 gramov. Výsledok – syr bez diery váži len 77 gramov!!! To znamená, že v obchode dostaneme iba 60 percent z toho, čo v skutočnosti zaplatíme!
Asistentka mi pogratulovala, odfotila ma aj s predmetnou dierou, a naliala pohárik na oslavu. Pokus skončil. Z asistentky bola znova manželka, a z laboratória kuchyňa. Ale zo mňa už zostane vedec – mätafyzik*, pripravený skúmať ďalšie mätúce fyzikálne javy.
Manželka sa sklonila k sporáku, a niečo odtiaľ vytiahla. „Koláč“ potešil som sa. „Aká skvelá odmena pre vedca“. Ale nebol to koláč. Bola to bábovka.
V strede mala – DIERU!  Pozeral som na ňu ako zhypnotizovaný. Dnes asi nezaspím…

*mätafyzika = fyzikálna veda, skúmajúca prírodné javy, ktoré nevzdelaných občanov mätú.