mirkoslav

Ako dobre sme sa mali.
Kedysi dávno, to som bol možno žiak základnej školy, možno som bol na priemyslovke, pýtal som sa mojej babky, ako sa žilo za Slovenského štátu.
„Dobre“ povedala. „Aj peniaze boli, aj jesť bolo čo. Dobre bolo.“
Dnes samozrejme vieme, čo sa dialo za Slovenského štátu. Že veľká skupina občanov si žila dobre, a druhá skupina bola bitá, terorizovaná a vraždená. Ale v spomienkach občanov sme sa mali dobre.
Tu by som mohol skončiť, pretože tí čo vedia rozmýšľať, už vedia čo som chcel povedať. Ale aj tak to radšej poviem celé. Pre istotu.
Komunizmus prirovnávam k rodine, ktorá mala päť detí. Štyri si žili dobre, ale to piate dieťa otec a matka (strana a vláda) zatvorili do pivnice, bili ho, ponižovali a muselo robiť tie najšpinavsie práce. Štyrom deťom povedali, že to piate je zlé a neposlúcha. Tak sa súrodenci na neho vykašlali. Nechceli o ňom nič počuť ani nič vedieť. Aby sa ďalej mali dobre. A dodnes spomínajú na to, ako bolo dobre. Chcem im aj vám povedať, že vymeniť slobodu svojho brata za svoj plný bachor je hanebné!
Samozrejme – dnešok nie je jednoduchý. Vládne nám zlodejská zberba, ktorú si bohužiaľ sami volíme. Ale každý z nás môže ísť takou cestou, ktorú si vyberie. A nie tou, ktorú mu nalinajkuje niekto iný. Na rozdiel od komunizmu sa šikovní ľudia môžu presadiť bez toho, že by museli byť členmi Strany.
Predstavte si M. R. Štefánika. Čo by z neho bolo, keby sa narodil za minulého režimu? Poviem vám to: NIČ! Ako syn farára by bol rád keby ukončil aspoň gymnázium, nikde by ho nepustili, a svoj život by prežil ako poctivý a nenápadný robotník niekde vo fabrike. Nikdy by sa nestal tou osobnosťou, akou bol.
A o tom je tá sloboda.